Karol Rajninec
1928 - 1994
Karol Rajninec ako typické „dieťa vojnovej doby“ zažil
obdobie, ktoré je mladším generáciám známe našťastie už len z literatúry.
Vojnu prežíval tak, ako jeho vrstovníci v dennom kontakte s vojenskou
technikou, ktorej bolo všade dosť. V tom čase bola v Trenčíne letecká
škola SVZ a intenzita lietania (veľa dnes už exotických typov historických
lietadiel) bola značná. Lietadlá v tom čase boli pomalšie, nad mestom
prelietavali nízko a takmer každý detail bol dobre viditeľný. Tento
každodenný vizuálny kontakt našiel u pána Karola Rajninca odraz
v jeho modelárskej činnosti.
Dávno predtým, ako sa objavili
prvé plastikové modely, staval lietadlá z klasických modelárskych
materiálov, z balzy a lipy. Akonáhle sa objavili plastikové modely,
doslova sa vrhol na ich stavbu a ostal im verný. S typickou
precíznosťou technického spracovania a historickou hodnovernosťou „vyrábal“
modely, ktoré boli známe pod pojmom „Rajnincove“. Po vojne začal lietať
v prvom povojnovom bezmotorovom kurze SNA v lete roku 1946. Ešte pred
vznikom Zväzarmu bol v modelárskej amatérskej skupine CMC-Trenčín
a v modelárskom klube. Po vzniku Zväzarmu bol najprv
v streleckom klube a v našom klube bol od začiatku ako
zakladajúci člen. V plastikovom modelárstve vykonával funkciu rozhodcu,
ale hlavne ochotne rozdával rady mladším.
Po vzniku LHS pri NTM
v Prahe sa v roku 1967 stal jej členom a agilne sa angažoval
v slovenskej sekcii LHS. Takisto od roku 1984 bol členom
letecko-historickej sekcie Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied
a techniky pri SAV.
Bol autorom viacerých pozoruhodných článkov
o leteckom modelárstve a histórii letectva.
Text: Oliver Chalas, Karol Hašík
